Spomaľ.

Určite nie som sama, kto má pocit, že súčasná doba je posadnutá honbou za cieľom. Čím väčší, tým lepšie, no hlavné je sa k nemu dostať čo najskôr, aby sme sa hneď mohli ponáhľať ďalej, zatiaľ čo pri tom robíme aspoň päť vecí súčasne. Hustle Culture. Girlboss Culture. Mňa tiež tieto vplyvy sociálnych sietí pohltili. A nemusíme si nahovárať, že to nie je ich vina. Všetci vieme, že veľkí „influenceri“ nám nepredávajú len produkty ale aj svoje životné štýly, ktoré sú často veľmi drahé, ligotavé a plné luxusných zážitkov a tovaru a na ktoré musíme my ostatní veľmi tvrdo a dlho pracovať. Alebo nám ich také aspoň prezentujú, čo je vlastne veľmi dobre postačujúce na to, aby to v nás vzbudzovalo dojem, že nie sme dosť, meškáme, už sme mali byť v živote niekde inde a že nech vlastne robíme čokoľvek, nikdy ich nedobehneme. A popri tom všetkom to celé miestami pôsobí ako virtuálne Slunce, seno…, pretože když vy přistavět, tak my to poženem vo štok a když vy břízolit, tak my kachličky!

Nebudem sa na nič hrať, mňa to tiež pohltilo. Až príliš dlho som chcela byť influencerka, youtuberka, blogerka, živiť sa online, spolupracovať s veľkými značkami, pracovať na „tajných projektoch, ktoré ale ešte nemôžem ukázať“, chodiť na fotenia a veľké PR akcie, dostávať obrovské balíky kozmetiky a oblečenia… A keď vám to sem píšem, je mi zo seba smiešno. A ešte viac, keď si spomeniem na to, že to bolo ako v tom sne, keď bežíte zo všetkých síl a vlastne ste stále na jednom mieste a váš cieľ sa stále viac a viac vzďaľuje.
Bolo naozaj ťažké a zdĺhavé si sama pred sebou priznať, aká som smiešna a že jednoducho nemám vhodné predpoklady (ani tie kachličky) na to, aby sa zo mňa stala slovenská Emilie Nereng*. A tak som sa vydala na novú cestu.

*nórska blogerka, ktorá ma pred 9 rokmi inšpirovala k založeniu vlastného blogu

Hneď potom, ako som si priznala závislosť od sociálnych sietí a uvedomila si naplno moje trápne snahy, musela som sa rozhodnúť, čo ďalej s mojou „tvorbou“. Vedela som určite, že blog zrušiť nechcem, nakoľko zdieľanie písaním ma stále baví a napĺňa a navyše som vždy vedela svoje myšlienky a pocity vyjadriť lepšie písaným než hovoreným slovom. Spolupráce sem- tam tiež prijímam, keď ma zaujmú a dávajú mi zmysel. Tiež som sa našla v určitom type fotiek, začala si tvoriť svoje vizuálne estetično a akýsi „podpis“, ktorý používam pri fotení. Baví ma písať o živote a stále aj o kozmetike, no pre svoje potešenie a preto, aby som si zachovala túto moju záľubu popri zamestnaní. Ako filter, relax a určitú formu kreatívneho vyžitia, ak to tak môžem nazvať. Prehodnotila som svoje priority a začala som spomaľovať. V podstate som sa v značnej miere odpútala od sociálnych sietí a začala sa sústrediť na skutočný život, na ktorý mi zrazu zostáva celkom dosť času a energie.
Keď pridám fotku, nepozerám sa, koľko dostala srdiečok. Nesnažím sa nasledovať nejakú stratégiu budovania profilu. Tvorím fotky, príspevky aj články preto, aby som bola ja spokojná s výsledkom a zdieľam ich s ľuďmi, ktorí ich chcú vidieť a čítať.
Naučila som sa oddeľovať. Súkromie od práce, vzťah a spoločné záujmy od tých, ktoré sú len moje. A aj keď sa ich do istej miery snažím vzájomne plynulo prepájať, netlačím na pílu a sústredím sa vždy len na jedno. V práci neriešim, či budem mať dostatok času na domácnosť či moje záľuby. Kým si robím nechty nepremýšľam nad tým, koľko dní po sebe budem v práci a kedy mám voľno. Cítim sa vo svojich záväzkoch slobodná a po dlhom čase nemám pocit, že každému niečo dlžím (od vysvetlenia, cez ospravedlnenie, po láskavosť), všetko prijímam, s ničím nebojujem, sem-tam sa emočne vyfiltrujem, ponadávam si, vyspím sa a žijem si svoj život tak, ako mi vyhovuje. Mám čas na seba, čítanie, jógu, na interakciu s rodinou a priateľmi, zostávam v spojení a neizolujem sa (teda aspoň väčšinou ;)).
Paradoxom je, že čím viac sa snažím pracovať i premýšľať pomalšie a s rozvahou a vedome robiť menej vecí, stíham toho akosi viac, no necítim sa taká vyčerpaná a demotivovaná. A stále mám ciele – nové, väčšie a úprimne si myslím, že sú oveľa lepšie, než len online úspech. Sú reálne, uskutočniteľné, udržateľné a navyše viem, ako na nich pracovať. Poznám všetky potrebné kroky, ktoré stoja len na mne a mojej snahe a nie na veľmi nestabilných číslach v skutočnosti predstavujúcich iných ľudí.
Navyše vedľajším účinkom môjho spomalenia je, že mám plnú hlavu nápadov, námetov na nové články a priestoru na učenie sa nových vecí ako hádam nikdy doteraz. A ak je tento stav dočasný, chcem si ho užiť čo najviac.

Na túto tému som sa pýtala aj vás a dostala som dve veľmi pekné odpovede:

„Mám to podobne. Kopec nápadov, kopec plánov, kopec projektov.. No na druhej strane sa snažím do toho úplne nepadnúť a učiť sa aj (viac a častejšie) oddychovať.. Už dlhšie som stotožnená s citátom “Inner peace is the new success”.“ – Katka z dreamandlive.sk

„Ja osobne mám pocit, že posledné dni toho stíham viac ako kedykoľvek predtým, ale zároveň nemám pocit tlaku. Moje dni sú aktívne, zapratané povinnosťami ale stále si viem podvečer nájsť čas na hodinu jógy, čítanie či nejaký iný rituál. Mám pocit, ako keby som konečne začala pracovať efektívne a tým pádom toho stihla viac a zostane mi dostatok času na seba a svoje potreby.“ – Alex z msalwayslate.com

Bolo pre mňa zaujímavé si prečítať tieto skúsenosti práve od Katky a Alex, nakoľko som s obomi v kontakte a sledujem ich cestu. A v oboch týchto odpovediach sa viem nájsť. Naprosto súhlasím s Katkiným obľúbeným citátom, ktorý sa odvtedy stal mojou mantrou a rovnako chápem, ako to Alex myslela s aktívnymi a zapratanými dňami, v ktorých si však stále dokáže nájsť čas na seba. Niekde tam som aj ja a som po veľmi dlhom čase konečne opäť spokojná.

Čo som vám vlastne chcela týmto článkom odovzdať? Asi to, že ak máte pocit, že niečo vo vašom živote akosi nepasuje, skúste spomaliť. Zamyslite sa, či miesto, kam smerujete je naozaj to, kde chcete byť, buďte k sebe úprimní a radšej zmeňte smer, než aby ste boli nešťastní cestou za niečím, čo vlastne nechcete. Skúste tiež vnímať svoje pocity ohľadom cesty samotnej a nezabudnite si klásť otázku, či vám vyhovuje. Ak je čokoľvek v neporiadku, spomaľte, vnímajte a nebojte sa zmien.

Zdieľať:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *