…-shaming

Shaming. Zahanbovanie. V niektorej fáze našich životov sme sa s ním stretli (a určite sa ešte niekedy opäť stretneme) všetci. Avšak s príchodom sociálnych sietí sa z tohto slova stal pojem používaný na útok i obranu každého a pred všetkým. V určitom období som dokonca mala pocit, že sa týmto slovom priveľmi plytvá, a to najmä v spojení s ľudskými – a predovšetkým ženskými – telami a tak pomaly stráca na význame, čo je škoda, pretože by tu s nami jeho význam mal zostať. Mali sme tu taký všeobecný body-shaming haniaci všetko od strií cez jazvy až po pehy a pleťové nedokonalosti, ktorý sa neskôr zmenil na celkom jednostranne zameraný fat-shaming nasledovaný nemej dôležitým upozorňovaním na nebezpečný skinny-shaming. Všetky sú dôležité. Je potrebné, aby sa o nich vedelo, pretože hovoria nielen o stave našej spoločnosti, no dali by sa označiť za akúsi novodobú šikanu. Dobrou správou je, že po vlne …-shamingu (pričom tie bodky môžu označovať úplne hocičo), väčšinou takmer okamžite prichádza akési „proti-hnutie“ v podobe …- positivity. Ak vás ako prvé napadlo body-positivity, nie ste sami, mňa tiež a myslím, že je to fajn, pretože my ľudia sme neuveriteľne krehké tvory, ktoré sa veľmi veľmi sústredia práve na vzhľad svojho vlastného tela, a to dokonca viac, než sa na neho zameriava ktokoľvek iný.
Preto potrebujeme …-positivity.

Dnes však nechcem hovoriť o ľudských telách. Chcem hovoriť o troch veciach, na ktoré sa podľa mňa až tak veľmi neupozorňuje a sú v mojich očiach nemenej významné. Vzhľadom k dobe, v akej žijeme, jej trendom a zvyšujúcemu sa výskytu úzkostí neraz spôsobených zvonku viac než zvnútra. Viem to, pretože týchto ľudí poznám, hovorím s nimi a som jednou z nich. Samozrejme, je v poriadku vyjadriť svoj názor a každý z nás má slobodu prejavu, avšak táto sloboda končí tam, kde začína sloboda niekoho iného. A na to netreba zabúdať.

CONTENT-SHAMING

Zahanbovanie a zhadzovanie obsahu na sociálnych sieťach je pre mňa veľkou témou. Nemusíme sa na nič hrať, sama sa často nahlas a verejne pozastavím nad tvorbou niektorých mojich „kolegov a kolegýň“ fotiacich sa s tigrami na sídlisku či propagujúcimi elektronické cigarety, alkohol alebo párty počas lockdownu, pretože mi to jednoducho pripadá nevhodné a v niektorých prípadoch dokonca podnecujúce k nezákonnému správaniu. Pod pojmom content-shaming však vidím niečo celkom iné.
Vidím tam zosmiešňovanie „povrchného“ obsahu beauty a fashion blogeriek tými, ktorí sa venujú politike, problémom školstva či zdravotníctva. Zastávam názor, že každý obsah – ak nie je v rozpore so zákonom – je v poriadku a je prínosný, či už pre potenciálnych čitateľov alebo často aj len pre jeho tvorcu. Na každý hrniec existuje pokrievka a internet je verejný priestor a tvorcovia píšuci či hovoriaci o pleťovej starostlivosti či topánkach častokrát pomáhajú v udržaní psychickej pohody svojich sledovateľov. Veď si len predstavte, keby všetky blogerky zrazu nehovorili o ničom inom ako o pandémii a nebezpečenstve vírusu. Veď by nám už načisto preplo!
Vidím tam aj ponižovanie malých a začínajúcich tvorcov a tvorkýň kvôli ich „nedokonalému“ vizuálnemu obsahu. Predsa každý nejako začína a nie vždy sú k dispozícii prostriedky na novú technickú výbavu či nebodaj kurz fotenia. Každý – začínajúci tvorcovia, vy aj ja – svoj „podpis“ hľadáme a neustále sa vyvíjame. Mali by sme skôr oslavovať odvahu spraviť prvý krok a tlieskať si navzájom za drobné úspechy a zlepšenia. Ja som napríklad nie až tak dávno vôbec nevedela fotiť fotky typu flatlay a dnes na nich dostávam samú chválu a dokonca sama rozdávam rady. Tomu sa hovorí pokrok, sestra, a ja si za neho veľmi rada zatlieskam aj sama.
A vidím tam tiež zhadzovanie zmysluplných spoluprác a reklám. Koľkokrát ste u niekoho videli príspevok začínajúci či končiaci vetou: „Toto nie je spolupráca, ale…“ Toto úzkostlivé upozorňovanie nevzniklo len tak z ničoho nič ale z neustáleho podozrievania rýpačmi z toho, že blogerky majú za všetko zaplatené. No tak, kámo, keby sme mali, nebývam v podnájme a nejazdím na Dacii (ktorú inak milujem, ale pre dramatický efekt…). Som za označovanie darčekov, PR balíčkov a reklám. No nie som za upozorňovanie na to, čo všetko som si kúpila sama, som s tým spokojná a chcem to zdieľať či odporúčať. Väčšina blogeriek nepropaguje niečo, s čím nie sú spokojné a keď to niekto robí, je to väčšinou priam do očí bijúce. Ak má niekto problém to rozoznať, chyba určite nie je na strane tvorcu.

Ani mne sa nepáči všetko, čo vidím online. Nie som s každým najkamka, nepáči sa mi vkus a estetika každej jeden kočky na Instagrame. A áno, občas sa pozastavím, pousmejem či spravím facepalm a sem-tam nejaký príspevok či profil preberiem s kamoškou. No nikdy by som nikoho nešikanovala za jeho snahu, lebo sama viem aké to je a sama viem, aké je dôležité môcť sa vyjadriť spôsobom, aký mi vyhovuje. Navyše zhadzovanie iných ešte nikoho nevykreslilo v lepšom svetle a content-shaming za účelom sebapropagácie je nielen neúčinný ale aj o to smutnejší.

„I’m not interested in competing with anyone. I hope we all make it.“
– Unknown

ECO-SHAMING

Zosmiešňovanie snahy o vedomé zlepšenie vlastného prístupu k ekológii, životnému prostrediu a udržateľnému životnému štýlu.
Nikto nie je stopercentný. Nikto! A každý niekde začína. Preto naozaj nerozumiem argumentom niektorých ľudí hovoriacich o tom, čo všetko je zle namiesto vyzdvihovania toho, čo je správne.
Prečo zhadzovať niekoho, kto recykluje, zato, že len recykluje. Možno začal minulý týždeň po zhliadnutí dokumentu, ešte presne nevie, aké kroky podnikne ďalej, nepripadá mu rozumné vyhodiť všetko čo doma má a nahradiť to ekologickým a udržateľným variantom alebo mu to jednoducho nevyhovuje z akéhokoľvek dôvodu. Ale začal, spravil prvý krok a ja som na neho pyšná, pretože nikdy nie je neskoro a každá snaha sa počíta.
Prečo zhadzovať niekoho za to, že si kupuje ovocie a zeleninu zabalenú v plaste, keď možno inde robí vedome udržateľné kroky no jeho finančná situácia mu nedovoľuje kupovať si voľné bio potraviny na tržnici a musí siahnuť po lacnejších a balených v supermarkete za akciovú cenu. Svoj odpad ale recykluje, nenakupuje vo fast-fashion reťazcoch a do práce chodí pešo. Aj naňho som pyšná!
A som pyšná úplne na každého, kto robí, čo je v jeho silách, aby pomohol planéte. Tak ako vegánstvo nie je pre každého (tam sa ešte dostanem), ani život bez plastov nemusí vyhovovať všetkým. A každý sa niekedy dostane do situácie, kedy nie je pre jeho vlastné zdravie iná možnosť, než si kúpiť balenú vodu či použiť jednorazové igelitové vrecko. Raz sa do takej situácie môžu dostať aj tí, ktorí súdia. A preto by s tým mali prestať a radšej povzbudzovať kohokoľvek, kto to potrebuje na jeho novej ceste.
Nie som zástankyňou extrémov a verím skôr v rovnováhu a harmóniu, ktorú sama usilovne hľadám. Učím sa, robím postupné zmeny keď a AK som na nich pripravená. Pred rokom a pol som povedala, že menštruačný kalíšok používať nikdy nebudem. Pred rokom a štvrť som svoje tvrdenie opravila a povedala som, že mu dám šancu, keď si v sebe vyriešim niekoľko otázok a spravím si prieskum. A pred rokom som si kalíšok kúpila a dodnes ho používam. A asi by som sa sem nedostala, keby mi pred rokom a pol niekto naložil za to, že používam vložky.

We don’t need a handful of people doing zero waste perfectly. We need millions of people doing it imperfectly.“
– Anne-Marie Bonneau

VEGAN-SHAMING

Zosmiešňovanie snahy o vegánske stravovanie, zníženie spotreby živočíšnych produktov a uhlíkovej stopy.
Nie každý chce byť vegán a nie každý ním byť môže. A nie každé rozhodnutie je trvalé. Sama poznám viacero vegánov, ktorí kvôli zdravotnému stavu museli do svojho jedálnička opäť zaradiť vajcia či ryby a rovnako poznám zarytých carnistov, ktorých zdravotný stav či zmena životnej filozofie zmenili na vegetariánov či vegánov. A oboje je v poriadku!
Tak ako v otázkach ekológie a používania jednorazových plastov, aj v tomto prípade verím, že nie všetko vyhovuje každému a spolu s vývinom nášho tela a mysle sa mení aj náš postoj k jedeniu zvierat, ich mlieka, vajec či iných produktov. Naozaj je ale potrebné byť radikálni a ponižovať ľudí, ktorí si zvolili jesť zvieratá?
Pravda totiž nie je jednostranná, pravdepodobne je niekde v strede a radšej by sme sa opäť, zas a znova mali povzbudzovať a chváliť sa navzájom za úspechy a drobné kroky. Môcť sa spýtať a poskytnúť odpovede. A to hovorím ja ako nevegánka, ktorá kedysi povedala, že by sa mäsa, mlieka a vajec nikdy nevzdala a bez mäsa v jedle sa cíti hladná. Tá istá osoba, ktorá nejedáva hovädzie a bravčovému tiež dáva postupne zbohom. Ktorá živočíšne mlieko nahradila rastlinným a najradšej obeduje cestoviny s dusenou zeleninou. Zaslúžim si zahanbenie, že stále jem hydinu, mám v chladničke poslednú krabicu kravského mlieka, ktoré nechcem len tak vyhodiť a vajíčka sú pre mňa stále chutné? Alebo na seba môžem byť pyšná za to, že som dospela do bodu, kedy tieto drobné zmeny robím prirodzene a rada bez toho, aby som sa cítila nútená? Dnes už si viem predstaviť, že by sa zo mňa časom stala vegetariánka či dokonca aj vegánka. To som pred dvomi rokmi nedokázala. Viem však, že aj keby sa tak stalo, nemusí to byť navždy a asi by som nevedela a nechcela zájsť až tak ďaleko, aby som nemala doma psíka či iné zvieratko, hodiny v potravinách študovala najmenšie detaily zloženia jedla, neužívala potrebné lieky a nepoužívala ako ochranu pred neželaným tehotenstvom bežný kondóm a to len preto, že niečo z toho je v rozpore s nejakou ideológiou.
Samozrejme, nikdy nehovor nikdy, no keby to tak bolo, určite by sa našiel niekto, kto by mi to chcel vyčítať. A ja by som pre neho mala ten istý odkaz ako dnes: ??!

„We can’t be kind to animals and then hateful or judgemental to people. That doesn’t make any sense and still harms living beings. I accept people where they’re at in their journey and give myself the same grace as well.“
– Laura Valle

Zdroj obrázkov: pinterest.com

Zdieľať:

2 Comments

  1. 13. apríla 2021 / 19:08

    Teda, to jsi napsala fakt krásně. Souhlasím se vším. Lepší dělat aspoň něco pro planetu, snažit se, zjišťovat si postupně další informace atd., než nedělat nic. Nakonec stopa jednoho člověka není zas tak velká, chtělo by to změnit celé myšlení společnosti i chování firem a výrobců a to je velmi těžké.
    Content shaming je velká věc, respektive, občas náhodou narazím na někoho, u koho fakt nechápu, proč ho sleduje tolik lidí, zda je to real nebo nakoupené (viz, tygřík na sídlišti, cigarety, atd.) ale naštěstí to není často. Sama si hlídám, co sleduji a některé příspěvky, které mi vadí nahlásím tím způsobem, že jich chci vídat méně. Teď už tam mám hlavně morčata a fotky ze starých filmů 😀
    A raději mám fotky a příspěvky od běžných lidí či menších blogerek, sleduji opravdu jen pár těch známějších, kterým lze věřit, co píšou a dělají a které mě inspiruji. Ostatně ne vše v životě můžeme ovlivnit, ale svůj feed ano, a to také dělám a svým sledováním stejně nechci podporovat nikoho, kdo se mi nelíbí.
    Ale je to velké téma a dalo by se na něj hovořit asi velmi velmi dlouho.

    • candygrant
      Autor
      21. apríla 2021 / 11:43

      Ďakujem krásne za komentár a za názor! ♥
      Úplne súhlasím, že toto je téma na veľmi dlhú debatu a veľa ľudí by do nej vedelo prispieť 🙂 Samozrejme, aj ja sa pozastavujem nad tým, aké profily majú podľa mňa neprimerane veľa sledovateľov 😀 Presne ako píšeš, je super práve to, že si vieme veci upraviť a nastaviť tak, aby sa nám ukazovalo, čo chceme 🙂 A tvoja nástenka znie super, morčatá a staré filmy milujem tiež 🙂

Napísať odpoveď pre Barborah Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *