Decluttering tips

Decluttering. Pojem, ktorý v našom jazyku nemá vhodný ekvivalent, no veľmi zvoľna sa dá preložiť ako upratovanie. V skutočnosti však toto slovíčko zahŕňa všetky činnosti od triedenia a vyhadzovania vecí, cez ich organizáciu a, áno, až po finálne upratanie celého priestoru či vybranej sekcie. Pre mňa je decluttering (zostaňme pri tomto anglickom názve, keďže pojem upratovanie vo mne evokuje aj činnosti ako umývanie riadu či pranie bielizne) obľúbenou hobby činnosťou, terapeutickým sedením a životným štýlom. Už od svojich teenagerských rokov sa priam vyžívam v tom, keď sa môžem pravidelne zbavovať vecí, ktoré mi už neslúžia, netešia ma a ani inak neplnia svoj účel.
Ak ma sledujete dlhšie, túto moju záľubu poznáte už z Instagramu či niekdajších videí na Youtube. Milujem fotky pred a po, milujem ten pocit, kedy sa celý priestor – či už miestnosť alebo len poličky a stolík – akoby nadýchnu a zmenia celú energiu (akokoľvek zvláštne to môže znieť). Za tie roky, kedy sa tomu pravidelne venujem a s touto tematikou vyhľadávam aj videá či knihy, som zozbierala množstvo skúseností, ktoré mi pomáhajú celý proces ešte viac zefektívňovať, je vďaka nim príjemnejší, plynulejší a zanecháva vo mne lepší pocit. A dnes by som sa s vami o tieto moje tipy rada podelila.
Než sa však dostaneme ku konkrétnym tipom, chcela by som vám pripomenúť niečo, čo opakujem stále: decluttering nie je jednorazová záležitosť. Veci v našich životoch neustále prúdia von a dnu a myslieť si, že jeden hĺbkový decluttering všetko vyrieši, je preto značne naivné. Dôležité je vedieť si ustrážiť pravidelnosť a pri vytvorení funkčného systému je možné nastavený štandard s drobnými úpravami udržiavať aj dlhodobo. Je však naozaj veľmi zdravé jednoducho si priznať, že veci sú súčasťou našich životov (ak sme sa vyslovene nerozhodli pre ich radikálne odstránenie) a nestresovať sa tým, keď sa nám z času na čas nahromadia a potrebujú pretriediť. Tak to jednoducho je, je to normálne, prirodzené a úplne v poriadku.
Aj pri našej najlepšej snahe nakupovať s rozvahou len to, čo využijeme, vždy budeme dostávať veci, ktoré sú mimo našej kontroly a rovnako tak niektoré predmety prestaneme používať a začnú byť pre nás a náš priestor skôr príťažou. A práve v takýchto chvíľach, keď už nejde len o jeden hrnček či kvetináč, prichádza na rad decluttering.

Radšej menej a častejšie

Nie som zástankyňou filozofie, že by sa malo pracovať na celom byte naraz. Dokonca ani na celej miestnosti. A neviem sa akosi úplne stotožniť ani s filozofiou Marie Kondo, ktorá tvrdí, že by sa malo triediť po kategóriách. Niekedy síce tento postup zvolím, no najpríjemnejšie sa mne osobne pracuje po sekciách.
Znamená to, že sa sústredím na menšie úseky, ktorým sa však venujem naplno a do hĺbky, aj keď to znamená, že mi upratanie celého priestoru trvá dlhšie a venujem sa mu častejšie.
Aby ste si vedeli lepšie predstaviť, čo myslím pod pojmom sekcie – sústredím sa zvlášť na nočný stolík, pracovný stôl pokojne rozdelím na vrchnú dosku a šuflíky, potom na knižnicu, botník, šatníkovú skriňu delím tiež na tri sekcie, kuchynskú linku takisto a tak ďalej. Takto si vyčlením menšie oblasti v byte, ktoré dávam postupne do poriadku, vďaka čomu mám lepší prehľad, väčšiu chuť do práce a aj ma celý proces viac baví.

Chceš predmet alebo priestor?

Vždy keď začínam s declutteringom každého priestoru, pokladám sama sebe jednu otázku: „Chceš viac ten predmet, alebo miesto, ktoré zaberá?“ Viac možností na výber nie je a rozhodujúce sú priority. Nie je možné mať oboje, pretože aj keby ten predmet nebol na tom konkrétnom mieste, vo chvíli, keď sa rozhodnem si ho nechať, potrebujem mu nájsť „domov“ – jednoducho stanovisko, kde bude prebývať a kam ho vždy uložím. Veci nemôžeme len tak emočne vlastniť. Potrebujú svoje miesto, ktoré keď nemajú, začne vznikať chaos a dostali by sme sa späť na štart, ba dokonca možno ešte o kúsok ďalej od nášho cieľa.
Preto je veľmi dôležité vedieť si odpovedať na túto otázku a rozhodnúť sa, či je pre nás dôležitejšie miesto uvoľniť, alebo sa rozhodneme prebrať zodpovednosť za to, že predmetu nájdeme domov. U mňa osobne v poslednom čase vyhráva priestor a naozaj cítim zmenu v tom, ako náš byt vyzerá, ale aj ako sa v ňom cítim(e).

Fotky pred a po

Verím, že nie som sama, kto miluje zábery pred a po, nech už ide o čokoľvek od nechtov po komodu. Preto mi v motivácii nesmierne pomáha spraviť si fotky jednotlivých sekcií pred mojim zásahom a po ňom. Vidím tak najlepšie všetku prácu, ktorú som spravila a mám z výsledku ešte väčšiu radosť.
V poslednom čase som si našla záľubu v nakrúcaní videí do Reels na Instagrame, kde často nedokumentujem len stav pred a po ale aj celý proces, z čoho v konečnom dôsledku vznikajú celkom uspokojivé videá, ktoré ma baví nielen tvoriť ale aj sledovať u iných tvorcov. Ak niečo také máte tiež radi, určite stojí za to vyskúšať nejakým spôsobom zdokumentovať začiatok (prípadne aj stred) a koniec vášho declutteringu, aby ste zažili dvojnásobný pocit uspokojenia so svojou prácou.

Miesto na veci

V procese declutteringu každý narazí na veci, o ktorých nevie rozhodnúť, či si ich chce nechať alebo nie, takzvanú kategóriu „uvidíme“, ale tiež na veci, ktoré sa definitívne rozhodneme si ponechať, no ešte pre nich nemáme ten ich vyhradený domov. A pre všetky tieto nezaradené alebo neubytované predmety potrebujeme nájsť dočasné stanovisko. Je to úplne v poriadku, a podľa mňa veľmi užitočné, určiť si sekciu, ktorú declutterujeme ako poslednú, trvá najdlhšie, je najťažšia a najviac zaprataná práve všetkými týmito nezaradenými predmetmi. Mne osobne tento stav veľmi uľahčuje finálne rozhodovanie – keď už vidím, že zvyšok bytu je hotový, krásne zorganizovaný a uprataný, rozhodnutie o tom, či si niečo nechám alebo nie (prípadne kam to umiestnim) trvá značne kratšie a väčšinou končí tak, že sa s predmetom rozlúčim.
Takéto miesto je pre mňa náš gauč, ktorý inak nevyužívame, alebo prípadne roll door, ktorý je u nás doma okrem šatníku aj takým menším skladom všetkého možného od chovateľských cez pestovateľské potreby, doplnky, vône a sezónne dekorácie, až po vysávač.

S ohľadom na prírodu

V neposlednom rade pokladám za veľmi dôležité vopred sa rozhodnúť, kam pôjdu všetky veci, s ktorými sa chceme rozlúčiť. Ja osobne vyhadzujem len minimum vecí a to len vtedy, keď sú už ďalej nepoužiteľné alebo som si istá že ich už nikto nevyužije. A čo ten zvyšok? Nakladám s ním najlepšie ako len viem vzhľadom k prírode. Čo viem predať a získať tak späť aspoň časť kúpnej ceny, predám cez Marketplace či rôzne skupiny. Niečo vymením či darujem alebo to odovzdám priamo človeku, o ktorom si myslím, že by mu daný predmet mohol ešte poslúžiť či priniesť radosť.
Napriek tomu, že už tieto veci vo svojom živote a priestore nechcem mať, neznamená to, že nimi ublížim planéte. Vyhodiť veci je totiž na prvý pohľad veľmi jednoduché, no keďže ich my dáme preč z nášho miesta, musia ísť na nejaké iné. To „preč“ je totiž s najväčšou pravdepodobnosťou nejaká skládka alebo prinajlepšom zberný dvor, čo je síce miesto mimo nášho dohľadu, no neznamená to, že už tie veci nie sú viac naša starosť. Takto sa dokonca stanú starosťou celej spoločnosti a predovšetkým prírody a preto vám na záver nemôžem poradiť nič viac než to, aby ste na tento fakt mysleli vždy, keď sa rozhodnete nejakých vecí zbaviť.

Zdieľať:

2 Comments

  1. 13. novembra 2021 / 21:50

    Keď som sa pred dvoma rokmi sťahovala do Zlína, tak som vedela, že so sebou chcem vziať absolútne a nevyhnutné minimum. Preto už vtedy mnohé veci šli nekompromisne do koša; najmä zbytočnosti, ku ktorým som si naviazala neopodstatnenú citovú väzbu. A odkedy som tu, tak sa mi darí udržiavať poriadok a veci sa mi nikde nehromadia. Knihy už dávno nekupujem, oblečenie kúpim len vtedy, ak potrebujem nahradiť kúsok, ktorý už neviem zachrániť a musí do koša, nekupujem ani sviečky, zbytočné dekorácie a podobne. Jednak som sa už odnaučila nakupovať a necítim žiadnu potrebu chodiť po obchodoch; ale tiež mám nastavený mindset “one in, one out”. Ak by som si teda chcela kúpiť novú sviečku, tak najprv musím vypáliť nejakú, ktorú už mám doma. Ak sa mi páči nový sveter, tak smola, nekúpim si ho, pokiaľ iný nie je už nenositeľný. A za tie roky už viem, čo je pre mňa dôležité a čo môžem hneď vyhodiť alebo posunúť ďalej. Snažím sa neviazať sa na veci a stále ich vidieť iba ako objekty, ktoré mi majú slúžiť, pomáhať a podobne.

    Veľmi pekne spracovaný článok!

    SIMPLYBERENICAINSTAGRAMNOVÝ ČLÁNOK: Dýňohrátky aneb sladká tečka za babím létem

    • candygrant
      Autor
      19. novembra 2021 / 11:47

      Wow, to je skvelé, že sa ti podarilo vybudovať takýto mindset ♥ Inak toto je niečo, čo mne robí celkom problém – to neviazať sa na veci. Ja si ich totiž často spájam s ľuďmi, miestami a životnými obdobiami a mám vzorec, že kým tie veci mám, mám aj spomienky. Snažím sa na tom pracovať…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *