5 vecí, ktoré sa chcem naučiť

Vraj by sme sa každý deň mali naučiť niečo nové. Aspoň tak som to kedysi dávno niekde čítala a odvtedy túto myšlienku nosím v hlave. Úprimne neviem, či som s týmto tvrdením na sto percent stotožnená, i keď je pravda, že (takmer) denne získavame nové skúsenosti a naozaj sa učíme nové veci. Ako reagovať v určitých situáciách, ako sa iným situáciám radšej úplne vyhnúť, kadiaľ rýchlejšie prísť domov z práce či ako nepresoliť perkelt. Napríklad.
Poznám ľudí, ktorí toto učenie prijímajú akosi spontánne a nové veci sa učia nevedomky. Väčšinu času medzi nich patrím aj ja. No poznám aj takých, ktorí si jednoducho zaumienia, že sa chcú niečo naučiť a cieľavedome toto rozhodnutie nasledujú. Či už chcú vedieť nový jazyk, spamäti vyťukať telefónne číslo manželky alebo dodržiavať pitný režim. Podľa mňa sú cenné oba prípady, nakoľko učenie a získavanie nových zručností ľudí posúva vpred a vďaka nemu rastú. A nech už je tento posun akokoľvek pomalý, vždy je lepší ako stagnácia na jednom mieste, alebo dokonca cúvanie vzad, čo som už tiež u pár jedincov videla. Hrôza pomyslieť!

No aby som sa dostala k môjmu dnešnému zámeru – inšpirovala som sa na profile @slowfemme a rozhodla som sa s vami zdieľať môj zoznam piatich vecí, ktoré by som sa chcela naučiť a mám pocit, že mi v živote veľmi chýbajú a ich absencia u mňa spôsobuje pomaly cúvajúcu stagnáciu. Hovoriť budem najmä o každodenných zvykoch a životospráve, nakoľko si nemyslím, že by bolo úplne zmysluplné v tejto chvíli rozvádzať, že sa chcem naučiť hovoriť taliansky a lepšie parkovať pozdĺžne, i keď aj tieto dve položky na mojom zozname figurujú. Nuž, nebudeme sa už dlhšie zdržiavať v úvode a poďme hovoriť konkrétne…

1. Spomaliť svoje reakcie

V poslednom čase mám pocit – a zrejme nie len ja, keďže ma na to často upozorňuje aj manžel – že musím každému odpovedať hneď. Z nejakého dôvodu sa mi podarilo vytvoriť si zlozvyk, ktorý spočíva v tom, že keď mám najmenej času a nestíham, cítim potrebu všetko dokončiť, aby som neskôr, keď budem mať priestor na oddych, nemusela riešiť nič. A kvôli tomuto nastaveniu často cítim tlak, aby som každému odpovedala ASAP, či už online alebo offline.
Našťastie som sa spamätala a začala som sa učiť, že keď na to nemám priestor – či už časový alebo emočný – neodpovedám. Nie vždy sa mi to podarí, no naozaj sa snažím naučiť, aby som nebola neustále každému k dispozícii a zameriavam sa na to, aby som aspoň občas bola k dispozícii hlavne sama pre seba. Nie je to sebecké, je to nevyhnutné. A verím, že by sa to malo naučiť aj viacero z vás, však mám pravdu?
Nebudeme si klamať, mám pred sebou ešte veľmi dlhú cestu, no prvé kroky som už podnikla. Teraz už len zaradiť do svojho slovníka vety „Odpoviem ti neskôr“ a „Vrátim sa k tomu, keď budem mať viac priestoru“.

2. Každý deň spraviť niečo, čo sa mi nechce

Celý život som sa snažila samú seba naučiť, aby som nebola prokrastinátor, neodkladala povinnosti a nevyhýbala sa veciam, do ktorých sa mi veľmi nechce púšťať. A čiastočne sa mi to aj podarilo. Ešte sa mi nestalo (a ak áno, tak si to vôbec nevybavujem), že by som ušla pred nejakou zásadnou povinnosťou či záväzkom, i keď mi boli nepríjemné. Práve naopak – skôr som sa snažila naučiť, aby som prestala robiť veci, ktoré sa mi priečia (spoiler: neúspešne). Možno je to dobrá vlastnosť, možno nie, no nežije sa s ňou ľahko…
Tak či tak som ale dospela do štádia, kedy som predsa len prokrastinovať začala. Objednanie termínu u lekára odkladám tak dlho, ako je to len možné. Zdĺhavé domáce práce ignorujem či „outsourcujem“. A dôležité rozhodnutia robím zásadne v poslednej chvíli, čo je najčastejšie okolo polnoci deň predtým, než je potrebné sa definitívne vyjadriť. Dobre, toto som možno trošku zveličila pre dramatický efekt, keďže tie naozaj naozaj dôležité rozhodnutia robím vždy včas, no spravidla si predtým vypočujem názor manžela a niekedy ešte aj mamy či kamarátok, spriemerujem to s mojim názorom a vyvodím záver.
Takže čo teraz? Chcela by som každý deň zjesť žabu, či ako to tí Briti hovoria, a aktívne sa prekonávať, aby som robila veci, ktoré by som inak prirodzene odložila. Ako telefonát lekárovi, cvičenie či odmasťovanie digestora (keď vieš, tak vieš). Kto sa pridá?

3. Spraviť si čas na jedlo

Je celkom smutné to priznať, no moje stravovacie návyky nie sú najlepšie, čo je nepochybne evidentné. Žiaľ, musím sa priznať, že patrím k ľuďom, ktorí častokrát cez deň jedia len minimálne alebo vôbec a všetko si vynahrádzajú večer. Ja sa totiž bez problémov dokážem cez deň vyhladovať, aby som potom všetku energiu, ktorú si telo pýta, dohnala sladkosťami a tučnými jedlami, ktoré skonzumujem hlavne večer. A to teda veru nie je nič, čím by som sa chcela chváliť.
Nechcem to zľahčovať, nakoľko si uvedomujem, že si tým môžem do budúcna spôsobiť nepríjemné ťažkosti, no myslím si, že je dobré, keď som si dokázala svoj problém uvedomiť, pomenovať ho a rozhodla som sa spraviť kroky potrebné k náprave. Preto sa chcem sústrediť na to, aby som sa prestala vyhovárať, že nemám čas na prípravu a konzumáciu plnohodnotnej stravy a vytvoriť si režim, vďaka ktorému sa dokážem stravovať pravidelne automaticky bez toho, aby som si nastavovala upozornenie na telefóne.

4. Písať si denník

Už celkom dlho sa stretávam z rôznymi článkami a videami, ktoré tvrdia, že písanie si denníka, alebo tzv. journaling, môže byť pre človeka veľmi prospešný. Keď som mala asi trinásť, denník som si písala pravidelne. Škoda, že som všetky záznamy zlikvidovala približne o dva roky neskôr, pretože by som sa na nich dnes veľmi rada pozrela. Nič menej, povedala som si, že by možno nemuselo byť na škodu skúsiť tento môj teenagerský zvyk v trochu sofistikovanejšej podobe oživiť a aspoň občas skúsiť moje pocity a myšlienky zdieľať s papierom.
Toto rozhodnutie bolo inak celkom kľúčovým faktorom, ktorý rozhodol, že si konečne objednám tie najdokonalejšie zápisníky od Love & Story design, z ktorých časť vidíte aj na fotkách.

5. Piť dosť vody

Ani nespočítam, koľko krát som sa rozhodla konečne svedomito dodržiavať pitný režim. Rovnako nespočítam, koľko krát som to po pár dňoch vzdala a vrátila sa späť k môjmu bežnému dehydratovanému ja, ktoré necíti smäd, no je rado, že už nemusí chodiť tak často cikať.
Uvedomujem si však, ako veľmi je táto súčasť životosprávy dôležitá, a preto by som naozaj veľmi chcela zmeniť svoj zvyk, respektíve nezvyk, a vypiť denne tých 8 až 10 pohárov (teda 2 – 2,5 litra) tekutín. Nesladených, samozrejme.

Máte aj vy svoj zoznam vecí, ktoré by ste sa chceli naučiť? Ak áno, budem rada, keď sa o nich podelíte v komentári.

Zdieľať:

4 Comments

    • candygrant
      Autor
      25. júla 2021 / 11:53

      Jeej, to ma naozaj veľmi teší! ♥

  1. 23. júla 2021 / 21:23

    Aj ja chcem zaradiť do každého dňa nejakú aktivitu, ktorú sa mi nechce robiť; a asi si idem hneď spísať zoznam a vyvesím ho niekam, aby som sa naň mohla dívať každý deň. Mňa najviac motivuje to, keď vidím dlhý zoznam povinností, pretože potom mám nutkanie sa do toho pustiť; a pocit, kedy odškrtnem splnenú úlohu, je pre mňa prudko uspokojujúci 🙈😅 Jeden z mojich cieľov je naučiť sa mať pomalšie a pokojnejšie večery — som zvyknutá pracovať pomerne neskoro do noci a chodievam spať úplne vyčerpaná. No postupne sa snažím ukončiť okolo desiatej, aby som potom mala hodinu na večernú rutinu, jógu a ostal mi čas aj na knihu. A zaspáva sa mi potom oveľa lepšie 🥰

    SIMPLYBERENICAINSTAGRAMNOVÝ ČLÁNOK: Kde kupovať etické oblečenie / časť 05 — plavky

    • candygrant
      Autor
      25. júla 2021 / 12:01

      To veľmi dobre poznám! 🙂 tiež mám rada zoznamy úloh presne kvôli tomu pocitu spokojnosti samej so sebou, keď sa mi podarí niečo (alebo ideálne všetko) odškrtnúť.
      Tvoj cieľ s pokojnými večermi znie naozaj výborne, mám podobný plán, no podarí sa mi začať s jeho uskutočňovaním až od septembra. Držím ti palce, aby si bola úspešná a našla si každý večer chvíľku pre seba ♥

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *