4 spôsoby ako žiť v prítomnosti

Jedna z vecí, s ktorými sa najviac trápim a bojujem je žitie v prítomnosti. Dlhodobo sa totiž utápam v minulosti a analyzujem, čo som spravila či povedala, ako to mohlo vyznieť, ako a či vôbec to bolo pochopené… Na druhej strane som tiež úzkostlivá ohľadom budúcich dní. Aké budú, čo prinesú, ako to zvládnem a vyriešim prípadné nepríjemnosti či v krajnom prípade – ako sa im vyhnem úplne. Moja myseľ je jednoducho všade inde len nie tam, kde by som ju chcela mať – v prítomnom okamihu.
Koncom minulého roka som si dala „predsavzatie“, že na tom zapracujem a že si v prípade potreby preorganizujem hoc aj celý život, len aby som sa dokázala sústrediť na svoje prítomné ja. Kde je, čo robí, ako sa cíti, či je spokojné a ak náhodou nie, čo môžem spraviť, aby bolo.
Vyskúšala som toho viac a časom určite ešte objavím niečo ďalšie, no aktuálne som pripravená s vami zdieľať niekoľko vecí, ktoré mi veľmi pomáhajú udržať moju myseľ v štádiu tu-a-teraz.

Nechať odísť

Najúčinnejší no zároveň najťažší krok, ktorý na 100% povedie k vnútornému pokoju je nechať odísť všetko, čo ho ruší. Ja viem, že je to veľmi náročné a v určitých životných obdobiach takmer nemožné, no nič nezaberie viac. Keď sa zbavíme toho, čo nás núti nadmerne analyzovať, premýšľať nad predchádzajúcimi činmi a krivdami a obávať sa každého nového dňa, kedy sa budeme musieť ocitnúť v tej-ktorej situácii, náš život (a jeho kvalita) sa obrovským spôsobom zmení.
Rozhodnúť sa pre svoj vnútorný pokoj je veľký záväzok a vyžaduje veľké obety – či už zmenu práce, bydliska, partnera alebo okruhu priateľov. Rovnako dôležité je nechať odísť zášť, zlé spomienky, hnev, nenávisť, žiarlivosť a všetky ostatné abstraktné pocity, ktoré v nás žijú. Najlepším riešením je neupínať sa na to, čo bolo, poučiť sa, prijať lekciu a pohnúť sa ďalej.
Po takomto náročnom kroku, kedy do seba zrazu všetko perfektne zapadne a my si povieme, že opäť milujeme svoj život a cítime sa byť s ním v súlade, sa zrazu dokážeme sústrediť na to, čo sa odohráva v prítomnom momente. Kde sme, čo robíme, ako to robíme, kto je s nami a aké z toho všetkého máme pocity. Chceme a sme schopní precítiť každý moment, pretože je pre nás príjemný a nemusíme ho len pretrpieť

Vziať si voľno

Nemyslím tým práve vziať si desaťdňovú dovolenku v práci, no každý potrebuje z času na čas voľno, aj keby to malo znamenať „len“ maximálne zjednodušenie našej dennej rutiny. Zrušiť všetky stretnutia a aktivity, nepodstatné úlohy preplánovať na inokedy a žiť svoj život jednoducho. Sústrediť sa na kvalitný spánok, výživnú stravu, starostlivosť o pleť a vlasy (mne toto naozaj veľmi pomáha!), seba samého a možno jedného či dvoch blízkych ľudí, s ktorými chceme svoj čas tráviť. Veľa čítať, chodiť na prechádzky, oddychovať, pozrieť si film či seriál a naplno sa na neho sústrediť (bez mobilu v ruke!). Tá zmena je citeľná už po pár dňoch!

Byť offline

Na mobiloch sme už úplne závislí. Neustále kontrolujeme správy, maily a feed na Instagrame, aby sme nemali pocit, že nám niečo ušlo alebo že niekto príliš dlho čaká našu odpoveď na správu, ktorá nám pípla pred sedemdesiatimi tromi sekundami. Dokonca už pociťujeme neovládnuteľnú potrebu mobil neustále držať v ruke, aj keď s ním nič nerobíme, len aby sme si vytvorili akýsi obranný štít pred reálnymi ľuďmi okolo nás, kým čakáme na autobus, na zelenú na prechode, vo výťahu alebo na toalete. A keď nám vypadnú dáta či wi-fi? Apokalypsa!
Tento bod je aj pre mňa nesmierne náročný, no naozaj sa snažím sústrediť na to, aby som vedome bola offline. Mám vyhradený čas, kedy som ochotná reagovať na správy a po jeho prekročení som dostupná len pre zopár ľudí alebo správy, ktoré viem vybaviť veľmi stručnou odpoveďou a nestrávim ich čítaním a odpovedaním na nich desiatky minút. Jednoducho som sa rozhodla, že na to už nechcem mať čas. To si naozaj radšej pustím ďalší diel Monka alebo si budem čítať či pozorovať krevety v akváriu. A je to naozaj skvelý pocit!
Nie je totiž našou povinnosťou byť pre všetkých a neustále k dispozícii. Dokonca ani nikomu nedlžíme ospravedlnenie či vysvetlenie. Je to náš čas – čas, ktorý nám už nikto nikdy nevráti a nevynahradí. Poďme ho teda vedome míňať na ľudí a veci, na ktorých nám skutočne záleží…

Ísť von

Ísť von len tak sami so sebou, prípadne so štvornohým spoločníkom – ruku na srdce, kto z nás to robí naozaj pravidelne? Počas mesiacov, kedy sme boli zavretí doma, bola toto moja najobľúbenejšia aktivita, no s návratom do práce som moje milované prechádzky s Rufusom značne obmedzila a cítim, ako veľmi mi to chýba. A viete, čo je ešte viac než prechádzka? Prechádzka bez slúchadiel. Je veľmi dôležité dokázať byť sám sebe spoločníkom a neutekať pred svojimi myšlienkami. Áno, ich nadmerné analyzovanie nie je síce žiadané, no úplným vyhýbaním sa im toho tiež veľa nevyriešime. Treba ich vedieť vnímať na bezpečnej úrovni a to je možné len tak, že si to natrénujeme.
Okrem toho pohyb ako taký (a najmä na čerstvom vzduchu) je, ako už všetci dobre vieme, veľmi prospešný pre našu celkovú pohodu. Na prechádzkach sa dá navyše veľmi dobre trénovať vedomá prítomnosť tým, že sa sústredíme a v duchu popisujeme, čo vidíme, aké počujeme zvuky, aké cítime vône a dokonca vieme do tejto „hry“ zapojiť aj hmat. Skúste to niekedy…

Máte aj vy nejaké vlastné tipy na to, ako žiť v prítomnosti? Mávate s tým tiež problém?

Zdieľať:

2 Comments

  1. 19. septembra 2021 / 12:14

    Ja mám rovnaký problém, ale u mňa pramení v tom, že sa vždy dívam dva kroky dopredu. Plánujem, chystám, nestihnem dokončiť ešte ani jedlu úlohu a už sa obzerám po ďalšej. Mám rada, keď viem, čo sa deje, čo sa bude diať a mám rada veci pod kontrolou, a hľadanie rovnováhy, kedy je to ešte ok a kedy už vôbec nežijem v prítomnosti je občas trochu ťažké. Ale snažím sa na tom pracovať 🥰 A pomáha mi najmä také sebauvedomenie počas dňa, kedy si poviem, že spomalím, nadýchnem sa a vychutnám sito, čo práve teraz robím, ako sa cítim 🥰

    SIMPLYBERENICAINSTAGRAMNOVÝ ČLÁNOK: Ako na minimalizmus — správna organizácia

    • candygrant
      Autor
      20. septembra 2021 / 9:40

      Je naozaj skvelé, že vieš, na čom potrebuješ pracovať a čo presne ti spôsobuje nepríjemnosti. To je podľa mňa niečo, s čím sa trápi najviac ľudí – že to nevedia presne pomenovať a definovať.
      Tlieskam ti za tvoje každodenné úspechy a držím palce! ♥

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *